VINTAGE – NÁVRAT DO MINULOSTI
Móda sa vracia. Rokmi overená fráza, ktorej pravdivosť uzná snáď každý. No hoci móda nie je predvídateľná a jej cykly sa vyznačujú nepravidelnosťou a niekedy až neočakávanou búrlivosťou, predsa jej zmeny často a radi vítame s otvorenou náručou.
Príčinou cyklického opakovania a návratu starých módnych prúdov a ich opätovné postavenie do pozície hot trends však nemôžeme hľadať v nedostatku tvorivosti, či dokonca kreatívnom vyhorení súčasných módnych tvorcov. Inšpirácii sa predsa medze nekladú a jej významným zdrojom je práve historizujúca minulosť. Tá si so svojim rafinovaným nádychom nostalgie podmaňuje nielen veľkých inšpirátorov a autorov módnych odevov, ale presakuje aj do ostatných vrstiev, pre nevyspytateľný svet módy viac či menej významných. Od expertov z branže po pospolitý ľud. Od redaktorov dôležitých časopisov po módnych blogerov.
Významným symbolom vracajúcej sa módy je práve vintage. Slovo, ktoré laikovi napovie máločo o svojom pôvode, nieto o téme, ktorá sa za ním skrýva. Predstavuje spôsob obliekania, ktorý ukazuje chrbát modernému svetu. Tento štýl hlása návrat k romantizmu, 19. storočiu a vnímavosti v súlade s prírodou. Za svoj inšpiračný a čiastočne aj ideologický vzor označuje La Belle Époque, krásnu epochu a dobu viktoriánskeho Anglicka.
Vintage štýl začal vznikať, resp. opäť klopať na dvere módneho sveta práve v tých najturbulentnejších časoch, v období vzniku tzv. antimódy (1968-1972). V období, keď sa rúcali tradičné zásady obliekania podľa spoločenského postavenia, zaužívané stáročia. V období, keď sa pomaly umierajúca haute couture snažila z posledných síl zastaviť zničujúci príchod módy do ulíc. Nepodarilo sa. Výsledkom paradoxných pomerov doby bol vznik vintage, to sa však ukázalo až o desaťročia neskôr. Vintage samo o sebe vzniklo vďaka revolúcii a antimóde, no viac pripomínalo haute couture ako nové liberálne prúdy, určené pre ulicu. Keď Laura Ashley po tom, ako sa usadí vo Walese, začne po roku 1966 produkovať úspešné kolekcie, v ktorých nechýbajú drobné kvetinové vzory, jemné farby, nádych elegantnej cudnosti a vidieckosti, označujú ju za dvojtvárnu osobnosť. Na jednej strane sa inšpiruje zašlou slávou niekdajšej aristokracie, no na strane druhej ju kombinuje s prírodnými motívmi a svoje dlhé šaty, nábytkové textílie a doplnky v podobe prútených košíkov sprístupňuje pouličným masám. Jej odvaha sa vypláca. Odevy pripomínajúce niekdajší viktoriánsky spôsob života sú v urbanizovanej spoločnosti triumfom.
Druhým dôležitým článkom, ktorý sa zaslúžil o návrat vintage štýlu na scénu je milovaný i nenávidený John Galliano, a to napriek tomu, že vo svojej tvorbe sa slova „vintage“ dotýka len veľmi okrajovo. Bol to práve Diorov následník, ktorý vo svojej debutovej kolekcii Les Incroyables, inšpirovanej francúzskou revolúciou preniesol históriu do moderného odevu. Ani vo svojej neskoršej tvorbe pre módny dom Dior sa tomuto procesu nespreneveril, naopak, stal sa veľmi významným motívom a akousi charakteristikou diela tohto neobyčajne talentovaného návrhára.
Tento prirodzený vývin, ktorým si vintage móda desaťročia prechádzala, pomaly, ale iste vrcholí začiatkom nového tisícročia. Jej popularita je v súčasnosti nespochybniteľná. Aj v móde sa rodí nové vedomie a jeho realizátormi je mladá generácia. Medzi mladými ľuďmi, hlavne komunitou intelektuálov, ktorá odmieta súčasné teenage trends, sa šatníky ich babičiek a dedkov stávajú terčom inšpirácie a nezriedka aj zdrojom nositeľnej módy. Odmietajú žiť v prítomnosti, a svojimi odevmi uctievajú minulosť, ktorú nezažili. Romantika, nadčasová elegancia a návrat k prírode sú pre nich novými ideálmi. Štýl vintage nepotrebuje marketing, ani sám seba nekorunuje za nového kráľa trendov. Začiatkom 20. storočia vládla svetu elegancia krásnej epochy. Dnes, v úvode 21. storočia, v dobe, ktorú označujeme ako moderná, zažíva na prvý pohľad nenápadnú, ale o to krajšiu renesanciu v podobe nenásilnej vlády vintage.